Až raz vyrastiem, sem sa presťahujem. Aké to čarovne mesto. Milujem ho skrz na skrz, celé aké je. Pre histórii, súčastnosť. Pre kultúru, infraštruktúru, architektúru, obyvateľstvo. Neznášam hlučných ľudí ale tu, tu mo to vôbec nevadí. Práve naopak. Vždy keď doň prídem, dozviem sa o tom meste niečo nové. A na miestach, kde som bola, mám pocit že ich zrazu vidím z iného uhla. Je to stále to isté mesto a pritom vždy iné. Asi preto ho milujem.
When I grow up, I will move here. What a magical city. I love him through and through, the whole way he is. For history, the present. For culture, infrastructure, architecture, population. I hate noisy people, but here, here, it doesn't bother me at all. On the contrary. Every time I come to it, I learn something new about the city. And in the places where I have been, I feel that I suddenly see them from a different angle. It is always the same city and yet always different. That's probably why I love it.
